Strategický plán

Přihlaste se pro vytvaření a sdílení strategických plánů.

I. Základní informace o nositeli strategie

Název

Program rozvoja mesta Považská Bystrica 2016 - 2022

II. Analytická část

Základní charakteristika územia

Širšie územné vzťahy

Mesto Považská Bystrica sa nachádza na území západného Slovenska. Leží na najdlhšej rieke Slovenska Váh, medzi krajskými mestami Žilina a Trenčín. Podľa administratívneho členenia Slovenskej republiky mesto patrí do Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) a do okresu Považská Bystrica.
Územie Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) patrí do oblasti Západných Karpát, má výhodnú geografickú polohu s nadregionálnymi väzbami na Českú republiku, južná časť hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe susedí s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom. Územím preteká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Považské podolie. Územie Považia tvorí väčšinu kraja. Reliéf regiónu je pomerne členitý.  Severovýchod je hornatý, najvyšším vrchom je Vtáčnik (1346 m n. m.). Považie uzatvára na východe masív Inovca, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy, na západe masív Bielych Karpát. Z juhu zasahujú do územia Malé Karpaty a Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. V údolí rieky Váh prevláda nížinný typ krajiny. Juhovýchodným územím preteká rieka Nitra. Väčšinu sledovaného územia tvorí poľnohospodárska pôda s prevahou úrodnej ornej pôdy. Prevažná  časť  regiónu  patrí  do  klimaticky  teplej  a  miernej  suchej  oblasti.  Zimy  bývajú mierne, letá teplé. Región sa vyznačuje vysokým počtom slnečných dní v roku. Rozlohou a počtom obyvateľov je územie v porovnaní s ostatnými krajmi menšie. Osídlenie nie je rovnomerné. Geografická poloha predurčuje územie Trenčianskeho kraja k tvorbe  dopravných koridorov nadregionálneho významu. Geografické členenie má potenciál k produkcii poľnohospodárskych produktov. Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia.

width=604

Región je bohatý na povrchovú vodu, podzemné vody, geotermálne pramene ako aj minerálne vody. Na území sa nachádzajú ložiská hnedého uhlia, lignitu a najmä stavebných zdrojov. V kraji sa nachádza 132 chránených území, čo je viac ako dvojnásobok krajského priemeru na Slovensku. Najviac chránených území je vyhlásených v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. Najmenej chránených území je v okresoch Púchov, Partizánske a Myjava. V kraji sa nachádza 5 chránených oblastí s 2. stupňom ochrany: Malé Karpaty, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Ponitrie, Kysuce. Z prírodných zdrojov majú značné zastúpenie minerálne vody. Na území kraja sa nachádzajú zdroje prírodných minerálnych vôd, ktoré sú známe pod značkami Lucka, Mitická, Šivarina, IWA, Matúšov prameň. Na území sa nachádzajú významné kúpeľné územia Bojnice, Nimnica a Trenčianske Teplice. Prírodné liečivé zdroje v Bojniciach,  Nimnici a Trenčianskych Tepliciach a prírodné minerálne zdroje v Trenčianskych Miticiach, Mníchovej Lehote a Lúke nad Váhom majú vymedzené ochranné pásma a vzťahujú sa na  nich ustanovenia § 26 až 28, resp. § 50 ods. 17 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách. Podmienky sú výhodné pre rozvoj agroturizmu a kúpeľníctva.
V Trenčianskom kraji žije približne 600 tisíc obyvateľov a hustota zaľudnenia predstavuje 131 obyvateľov na km2 čo je nad slovenský priemer, kde hustota dosahuje hodnoty 109  obyvateľov na km2. Najhustejšie osídlené sú oblasti v údolí rieky Váh. Územie ako väčšina Európskeho regiónu zaznamenáva nepriaznivý demografický vývoj a tým je starnutie obyvateľstva. Index starnutia dosiahol hodnotu viac ako 115 percent. Kým v roku 2009 bol priemerný vek obyvateľa 39 rokov, v roku 2014 je viac ako 41 rokov a prognóza do roku  2035 hovorí o viac ako 47 rokoch. Dôležitým faktorom je úbytok obyvateľstva - v roku 2014 prišiel región o 1161 obyvateľov. Ten je zaznamenaný zvýšenou emigráciou -623 a prirodzeným úbytkom –538 obyvateľov kraja.
Trenčiansky samosprávny kraj z hľadiska sídiel má spolu 276 obcí, z toho je 18 so štatútom mesta. V kraji sa nachádza deväť okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Najväčším mestom je Trenčín s viac ako 55 tis.obyvateľmi.
Trenčiansky región môžeme na základe ekonomickej štruktúry považovať za priemyselný región. Má dlhoročnú tradíciu v oblasti strojárskeho, textilného, chemického, banského a gumárenského priemyslu. V súčasnosti sa radí medzi ekonomicky najsilnejšie kraje Slovenska po Bratislavskom kraji. Je tiež aktívny v oblasti podnikania malých a stredných podnikov – kde v rámci tejto kategórie je zaregistrovaných vyše 15 tis. subjektov. Konkurenčná výhoda kraja je tvorená geografickou polohou, blízkosťou trhov a priemyselnou tradíciou.
Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby má kraj rôzne prírodné podmienky. Rastlinná výroba je špecifická v teplejších, nižšie položených oblastiach, produkuje sa tu najmä jačmeň, cukrová repa a pšenica. Významné je ovocinárstvo a pestovanie chmeľu. So stúpajúcou výškou pribúdajú lúky a pasienky, na ktoré nadväzuje chov hovädzieho dobytka. Dôležitú úlohu má v kraji lesníctvo. Bukové, dubové a borovicové porasty pokrývajú takmer polovicu celkovej plochy kraja. Poľnohospodárstvo je najrozvinutejšie v okrese Prievidza.
Územie TSK patrí do 3, resp. 4 regiónov cestovného ruchu, ide o Stredné Považie, Hornú Nitru, južnú časť Horného Považia a východný cíp Záhoria (v Regionalizácii cestovného ruchu, MH SR, 2005). TSK má výborné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu na svojom území, a to najmä lokalizačné opierajúc sa o výhodnú geografickú polohu vzhľadom na dopravné prepojenie východ – západ a sever – juh, ale aj súčasti kraja v rámci ekonomicky rozvinutého územia Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina a osi vedecko-výskumných  kapacít Trenčín –Žilina. Potenciál pre rozvoj cestovného ruchu a súvisiacich aktivít predstavuje aj skutočnosť, že kraj je prihraničným regiónom. Súčasťou výhodných lokalizačných predpokladov pre rekreačné aktivity cestovného ruchu je vhodná členitosť terénu, mierne klimatické podmienky a zachovalé prírodné prostredie. Výborné sú lokalizačné podmienky aj v súvislosti s kultúrno-historickými a sociálnokultúrnymi predpokladmi  regiónu, najmä zachované nehnuteľné kultúrne pamiatky využívané pre cestovný ruch a udržiavanie tradícií. Kombinácia prírodných a kultúrnych predpokladov vytvára priaznivé podmienky pre kultúrny cestovný ruch a vidiecky cestovný ruch.

Užšie územné vzťahy

Geografickú polohu záujmového územia charakterizujú súradnice:

  • 49° 06´ severnej geografickej šírky
  • 18° 26´ východnej geografickej dĺžky.

Stred územia leží v nadmorskej výške 321 m n. m. Najnižší bod územia leží na mieste kde rieka Váh opúšťa územie mesta a nachádza sa vo výške 276 m n. m. a najvyšší bod je vrchol Veľkého Manína s výškou 891 m n. m..
K 31. 12. 2014 žilo v meste Považská Bystrica 40 569 obyvateľov, z toho 19 712 mužov a 20 857 žien. Hustota je 447,98 obyv./km2. Mesto má výhodnú dopravnú polohu, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou = Paneurópsky dopravný koridor V. Do krajského mesta Trenčín sa dostanete po diaľnici D1 za menej ako 40 minút (približne 47 km) a do hlavného mesta za 1 hodinu a 40 minút (približne 170 km).

Zastavené územie mesta a názvy jednotlivých mestských částí
width=582

Samotné mesto Považská Bystrica je rozdelené na niekoľko častí, má 11 mestských častí (bývalých samostatných obcí), pričom prevažná väčšina obyvateľstva žije na týchto sídliskách, resp. v lokalitách: Dedovec, Hliny, Kolónia, Lány, Rozkvet, Stred, SNP, Zakvášov, Jelšové a Hliníky. Ďalšími časťami mesta sú: Dolný Milochov a Horný Milochov (spolu vytvárajú mestskú časť Milochov), Strojárenská štvrť a Šuvarovce. K mestu patrí aj niekoľko  osád:  Belažská  kopanica,  Cingelov  laz,  Kunovec,  Dvorského  laz,   Galanovec, Chodnické (Chodnícky laz), Krekáčov laz, Líškovie laz, Matúšsky laz, Rybárikov laz, Tomankovci a Trnovie laz. Mestské časti vznikli pripojením predtým samostatných obcí k Považskej Bystrici. Spolu žije vo všetkých nasledovných mestských častiach okolo 8 000 obyvateľov. Mestské časti sú Dolný Moštenec, Horný Moštenec, Milochov, Orlové, Podmanín, Podvažie, Považská Teplá, Považské Podhradie, Šebešťanová, Praznov a Zemiansky Kvašov.

 Mesto hraničí s obcami:

  • Na severe: Udiča, Jasenica, Mikšová,Plevník-Drienové
  • Na východe: Záskalie, Kostolec, Bodiná,Prečín
  • Na juhu: Počarová, Podskalie, Horný Lieskov,Sverepec
  • Na západe: Beluša, Dolné Kočkovce, Púchov,Nimnica

width=424

 

Obyvatelstvo

Historický vývoj počtu obyvateľov:

width=583

Historický vývoj počtu obyvateľov môžeme porovnávať podľa jednotlivých sčítaní obyvateľstva. Vývoj počtu obyvateľstva ovplyvňuje prirodzený a migračný pohyb populácie, ktorý vplýva na celkový stav obyvateľov mesta. Od roku 1961 sa počet obyvateľov Mesta Považská Bystrica neustále zvyšuje až do roku 2001, kedy počet obyvateľov dosiahlo svoje maximum. Toto zvyšovanie bolo dôsledkom masovej výstavby panelových bytových domov počas socializmu, ktoré prilákalo aj do Považskej Bystrice veľký počet vidieckeho obyvateľstva. Zároveň sa stavali aj priemyselné závody, občianska vybavenosť, služby lokálneho aj regionálneho významu, čo tiež prispelo k zvyšovaniu počtu obyvateľov. Mesto Považská Bystrica bolo už od roku 1960 okresným sídlom a plnilo významnú sídelno- hospodársku funkciu vo svojom regióne.
Tento rýchli rast počtu obyvateľov sa po páde socializmu spomalil. Obyvateľstvo ostalo bez ekonomických a sociálnych istôt, preto sa zákonite znížila radikálne aj pôrodnosť. Veľké priemyselné závody zanikli, alebo sa pretransformovali na obchodné spoločnosti, ktoré však museli veľký počet svojich zamestnancov prepustiť, čím sa zvýšila nezamestnanosť na celoslovenskej úrovni. Od SODB v roku 2001 môžeme pozorovať klesanie počtu obyvateľov, čo je dôsledkom už skôr mechanického pohybu obyvateľstva. Čerství absolventi a dlhodobo nezamestnaní sú nútení odchádzať za prácou do iných okresov, krajov, ba vo väčšine  prípadov až do zahraničia. Mesto by sa malo snažiť tento negatívny trend obrátiť priamymi aj nepriamymi opatreniami na trhu práce, vytvorením možností a príležitostí pre PZI (priame zahraničné investície), podporovať SZČO a poskytovať možnosti praxe pre čerstvých absolventov.

Vývoj počtu obyvateľov podľa pohlavia a veku:

width=612

Za posledné desaťročie počet obyvateľov mesta Považskej Bystrice ubúda. Rozdiel medzi rokom 2005 a 2014 je úbytok o 1 639 obyvateľov. Tento jav zodpovedá aj celoslovenskému trendu vo vývoji obyvateľstva. Je to spôsobené ekonomickou situáciou ako napríklad nedostatkom pracovných miest. Rozdiely v počte žien a mužov sú minimálne.

width=575

Veková štruktúra obyvateľstva je výsledkom procesov natality a mortality ale taktiež aj migrácie. Pre populáciu je charakteristické starnutie obyvateľstva, ktoré sa odráža aj vo vekovej štruktúre.
Vývoj počtu obyvateľov podľa pohlavia ovplyvňuje nerovnomerná miera úmrtnosti medzi ženami a mužmi, ktorá je charakteristická najmä v produktívnom veku. Mužská zložka obyvateľstva zomiera vo vyššom počte, čo svedčí o menšej starostlivosti o zdravie a  prevencii. Podstatným faktorom je aj zlá životospráva ako alkoholizmus a fajčenie. Vo  vyšších rokoch prevládajú ženy s čím súvisí vývoj a charakter celého mesta.

Prirodzený, mechanický a celkový pohyb obyvateľstva:

Obyvateľstvo je mimoriadne dynamický prvok celej socioekonomickej sféry. Pohyb obyvateľstva zapríčiňuje zmeny počtu obyvateľov, zmeny jeho priestorového rozloženia a štruktúry. Počet obyvateľov a jeho rozmiestnenie sa mení v dôsledku prirodzeného a migračného pohybu. Prirodzený pohyb, určovaný pôrodnosťou a úmrtnosťou zabezpečuje prirodzený prírastok alebo prirodzený úbytok obyvateľstva, ktorý je okrem natality a  mortality ovplyvnený aj počtom sobášov, rozvodov a potratom. Od roku 2007 má prirodzený prírastok tendenciu narastať až do roku 2010 a následne 2 roky klesá a roku 2013 a 2014 opäť narastá.
Migrácia je dvojsmerný pohyb obyvateľstva, čiže odsťahovanie (emigrácia) a zároveň prisťahovanie (imigrácia). Konečným výsledkom migrácie je migračné saldo, čiže rozdiel medzi imigráciou a emigráciou. V sledovanom období rokov 2005 – 2014 v meste Považská Bystrica prevažuje počet vysťahovalcov (emigrantov). Z toho vyplýva, že vo všetkých rokoch bolo v obci záporné migračné saldo čiže migračný úbytok. Migračné saldo je vlastne čistá migrácia, čiže rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných.

width=609

Celkový pohyb obyvateľstva je možné charakterizovať ako výsledok prirodzeného a migračného pohybu. Prejavuje sa ako globálny prírastok alebo úbytok. V grafe vyššie  môžeme vidieť že krivka celkového prírastku je v záporných hodnotách. Dôvod prečo je to  tak je veľká prevaha odsťahovania obyvateľstva z mesta, aj keď prirodzený prírastok má kladné hodnoty.

Štruktúra obyvateľstva podľa produktivity a ekonomickej aktivity:

Pri analýze ekonomickej aktivity je dôležité sledovať vekovú štruktúru obyvateľstva. Tvoria ju tri základné skupiny a to predproduktívny vek (0-14 rokov), produktívny vek (15-64 rokov) a poproduktívny vek (65 rokov a viac). Hlavné vekové skupiny sú vymedzené podľa vzťahu obyvateľstva k ekonomickej aktivite približnými vekovými hranicami vyjadrujúcimi potenciálny začiatok a potenciálny koniec ekonomickej aktivity. V grafe nižšie si môžeme všimnúť, že až 68 % obyvateľstva je v produktívnom veku a najmenej, iba 14 % je v poproduktívnom veku.

width=494
V meste Považská Bystrica bolo podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 - 20 893 ekonomicky aktívnych osôb. Z toho 181 osôb na materskej dovolenke, 697 pracujúcich dôchodcov  a  2  619  nezamestnaných.  Ďalej  924  osôb  na  rodičovskej  dovolenke,  6 902 nepracujúcich dôchodcov. 5 914 bolo detí do 16 rokov, 2 089 študentov stredných škôl a 1640 vysokoškolských študentov.

 

V tabuľke sú uvedené odvetvia podľa Odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ), v ktorých pracuje najviac obyvateľov mesta Považská Bystrica. Je to hlavne strojárstvo, v ktorom má mesto dominantné postavenie. Až 22,71 % ekonomicky aktívnych (EA) pracuje v priemyselnej výrobe, ďalej nasledujú pracujúci vo veľkoobchode a maloobchode, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru. Nad 1 000 EA pracuje v školstve, stavebníctve, verejnej správe a obrane, povinné sociálne zabezpečenie a v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti. Až 5 234 EA neudalo odvetvie.

Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti a vierovyznania:

Mesto Považská Bystrica má veľmi silné zastúpenie slovenskej národnosti a to až 97,72 %. Národnostná štruktúra mesta je homogénna.

Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti (SODB 2011)

NÁRODNOSŤ

 

%

slovenská

41.796

97,72

maďarská

40

0,09

rómska

38

0,09

česká

434

1,01

rusínska

15

0,04

ukrajinská

12

0,03

nemecká

20

0,05

poľská

28

0,07

ruská

14

0,03

ostatné a nezistené

373

0,87

SPOLU

42.773

100,00

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2015

Na území mesta prevláda s 81,10 % rímsko-katolícka cirkev, čo predstavuje 34 688 obyvateľov. S 12,62 % nasledujú občania bez vyznania. 1 059 obyvateľov sa hlási k evanjelickej cirkvi.

width=589

Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania:

width=584

Úroveň vzdelania je dôležitým faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva je významnou charakteristikou ľudských zdrojov. S učňovským a stredným vzdelaním s maturitou + vyššie je vzdelaných 12 891 obyvateľov mesta, čiže  38,84%. Nasleduje učňovské a stredné bez maturity s 28,37 %. 12,23 % obyvateľov mesta je vysokoškolsky vzdelaných.

 Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie:

width=600
Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie sme sledovali za roky 2005 až 2014. Môžeme si všimnúť, že vývoj počtu je nerovnomerný. Od roku 2005 po rok 2007 klesal počet evidovaných uchádzačov. Môžeme si všimnúť, že v roku 2009 sa počet viac ako  zdvojnásobil. To má za následok hospodárska kríza, ktorá mala za následok hromadné prepúšťanie. Od roku 2012 má počet uchádzačov tendenciu klesať.

 

Hospodárstvo

PRIEMYSEL:

V meste Považská Bystrica sú najvýznamnejšie podnikateľské subjekty, ktoré sa zaoberajú strojárstvom – PSL, a. s., Danfoss, a.s. Bonfiglioli Slovakia s.r.o.. Firma Meď Povrly Slovakia, a.s. sa zaoberá v oblasti výroby kovov. Medzi ďalších významných  zamestnávateľov môžeme zaradiť podniky: SATES-PMD, s.r.o., ALW INDUSTRY, s.r.o., LUXOR, a.s., AR, spol. s r.o., IMC Slovakia, spol. s r.o., ALADIN LUX, spol. s r.o., CCN Casting s. r. o., Rademaker Slovakias.r.o..

Danfoss Power Solutions je synonymom pre mobilnú hydrauliku. Je poprednou spoločnosťou, ktorá dodáva na globálny trh hydrauliku, elektronicky riadenú hydrauliku a elektrické komponenty. Zákazníkmi sú výrobcovia mobilných pracovných strojov v Európe, Južnej a Severnej Amerike a ázijsko-tichomorskom regióne. Ponúkajú najinovatívnejšie riešenia v oblasti pohonov mobilných pracovných strojov a podpory ich riadiacich a servoriadiacich, pohonných, pracovných a ovládacích funkcií.

PSL, a.s. je výrobcom ložísk s viac ako 60-ročnou tradíciou. Hlavné oblasti výrobného programu predstavuje výroba štandardných a špeciálnych veľkorozmerných valivých a otočných ložísk, integrovaných prevodov a valčekov. Takmer všetka produkcia PSL  sa vyváža najmä do krajín Európskej únie, USA a Ruskej federácie. Prostredníctvom dcérskych spoločností zo skupiny PSL a siete zmluvných predajcov je PSL schopná poskytovať  predajný servis, operatívne a vysokokvalifikované technické poradenstvo a popredajné služby zákazníkom prakticky po celom svete. PSL, a.s od svojho vzniku v roku 1995 dokazuje, že je stabilným a spoľahlivým výrobcom ložísk s vysokou kvalitou produkcie. Exportom svojich výrobkov do mnohých krajín sveta zo všetkých kontinentov sa spoločnosť dostala do povedomia používateľov ložísk a otočí na celom svete.

STAVEBNÍCTVO:

V oblasti stavebníctva zaznamenala najväčšie tržby spoločnosť Považská stavebná, a. s., patrí aj medzi najväčších zamestnávateľov v meste. Ďalšie firmy sú HBH, a. s. a Aktiv Pro s. r. o., MGM, spol s. r. o., SIBAstav, s. r. o..

Stavebná spoločnosť HANT BA, a.s. sa etablovala na slovenskom trhu stavebníctva v roku 2003, odkedy sa úspešne prepracovala medzi najúspešnejšie spoločnosti v tomto odbore. Predmetom činnosti stavebnej spoločnosti HANT BA, a.s. je komplexná realizácia stavieb rôzneho rozsahu a náročnosti. Pozemné a inžinierske staviteľstvo spoločnosti predstavuje výstavbu diel od prípravy stavebného pozemku až po záverečnú kolaudáciu diela, kým developerská činnosť zastrešuje diela v ešte komplexnejšom rozsahu, a to od výberu a výkupu pozemkov, cez ich vysporiadanie a prípravu projektovej dokumentácie, až po odovzdanie do užívania. Cieľom spoločnosti je poskytovať vám služby a diela na najvyššej profesionálnej úrovni s cieľom vašej dlhodobej spokojnosti z ich bezproblémového užívania. Pri dosahovaní svojho cieľa sa spoločnosť HANT BA, a.s. riadi Etickým kódexom ako aj zvládnutím systémov získaných certifikátov.

OBCHOD:

Najväčší zamestnávateľ v odvetví obchodu je PRIMA ZDROJ holding, a. s., ktorý zamestnáva viac ako 1 000 zamestnancov. Ďalšie dôležité podniky sú CBA SK, a. s., MAJOMAX, spol. s r. o.. Ďalšie podniky sú AUTOMAX, s. r. o., NIKA, spol. s. r. o., M&M TRADE, s. r. o. TABAT spol. s. r. o., RAVEN, a. s., IMAO electric, s. ro..

Skupina RAVEN, ktorú tvorí akciová spoločnosť RAVEN a. s. s dcérskymi spoločnosťami RAVEN CZ a. s. a RAVEN PL Sp. z o. o. a RAVEN HUNGARY Kft., v súčasnosti patrí k najdôležitejším predajcom hutníckeho materiálu v krajinách Vyšehradskej štvorky. V Poľsku sa postupne etabluje a buduje si svoje postavenie dôležitého predajcu. Spoločnosti skupiny RAVEN sú vyhľadávaným dodávateľom aj vďaka vysokej kvalite, prijateľnej cene, spoľahlivosti aj službám, ktoré poskytujú moderne vybavené servis centrá.

Vznik skupiny RAVEN sa viaže k roku 1993, keď slovenský akcionár založil v Považskej Bystrici akciovú spoločnosť RAVEN a. s..

Od založenia firmy IMAO electric, s.r.o. v roku 2008 prešla spoločnosť významnou transformáciou a rozsiahlou expanziou. Z firmy, ktorá sa profilovala ako veľkoobchod a maloobchod s elektroinštalačným materiálom a svietidlami, je nadnárodná skupina pôsobiaca v 6 krajinách Európy. Pod hlavičkou IMAO group v súčasnosti pracuje 6 spoločností. Skupina IMAO je podpísaná pod výstavbou 15 bioplynových staníc na území Slovenskej republiky.

Disponuje dizajnovým a projektovým oddelením, ktoré pracujú s najmodernejším technologickým a softvérovým vybavením.

 

 

Infraštruktúra

DOPRAVA:
Dopravný systém mesta Považská Bystrica tvorí cestná, železničná, vodná a cyklistická doprava. Mesto sa nachádza na trase medzinárodného koridoru Va., ktorý v cestnej doprave predstavuje cesta I/61 a hlavne trasa diaľnice D1 z Bratislavy do Žiliny.
Mestom prechádza v smere juhozápad – severovýchod trasa cesty I/61. V centre mesta túto cestu križuje cesta II/517, ktorá sa odpája v severnej časti mesta od cesty II/507 a pokračuje cez mesto v juhovýchodnom smere na Rajec. Cesta II/507 prechádza severnou časťou mesta zo západného smeru od Púchova a pokračuje severovýchodným smerom na Bytču po druhej strane Váhu súbežne s cestou I/61. Tieto cesty tvoria aj základnú komunikačnú kostru mesta.
Považská Bystrica leží na železničnej trati č. 120 z Bratislavy do Žiliny, ktorá je rovnako súčasťou medzinárodného koridoru č. Va. V zámeroch rozvoja železničnej dopravy sa  uvažuje s jej modernizáciou na parametre, ktoré si vyžaduje medzinárodný dopravný koridor. Modernizácia koridoru v úseku Bratislava – Žilina je uvažovaná v prvej etape modernizácie, pričom v úseku medzi Púchovom a Košicami sa uvažuje so zabezpečením maximálnej rýchlosti 120 km.h-1 s možnosťou zvýšenia podľa miestnych pomerov na rýchlosť 140 km.h-1. Modernizácia koridoru zahrňuje aj modernizáciu železničných staníc a zastávok. V riešenom priestore sa nachádzajú dve železničné stanice, a to Považská Bystrica a Považská Teplá, a zastávka v Milochove.
Mesto leží na rieke Váh, ktorá je podľa Dohody AGN označená ako národná vodná cesta E81 medzinárodného významu triedy Va, resp. Vb. Budovanie úseku Púchov – Žilina, v ktorom sa nachádza Považská Bystrica, je zaradené do 3. etapy s predpokladom začatia rekonštrukcie a výstavby plavebných objektov po roku 2010.
Najbližšie letisko s možnosťou verejnej leteckej dopravy je v Žiline (Horný Hričov). Dostupnosť letiska v Hričove je cca 21 km. Dostupnosť letiska v Trenčíne cca 53 km. Tieto letiská sú v KURS 2001 uvažované ako regionálne letiská s možnosťou medzinárodnej dopravy. Dostupnosť medzinárodného letiska v Bratislave je cca 160 km. Pri využití diaľnice je časová dostupnosť tohto letiska cca 1 hodina a 30 minút. V zámeroch rozvoja sa nepočíta s budovaním nových letísk, dostupnosť leteckej dopravy z riešeného priestoru sa teda nezmení.
Do hlavných zámerov rozvoja dopravy patrí v širších súvislostiach modernizácia železničnej trate č. 120 a vybudovanie diaľnice D1 medzi Žilinou a Martinom.
Považská Bystrica vzhľadom na svoju výškovú členitosť obmedzuje plný rozvoj cyklistickej dopravy, ktorá je takto zameraná najmä na športové a rekreačné využitie. Keďže mesto leží na Váhu, vzniká tu možnosť zabezpečenia Vážskej cyklistickej trasy na pravom brehu Váhu využitím a úpravou hrádzí okolo rieky. Ostatné trasy zabezpečujú prepojenie centra s územne odčlenenými mestskými časťami, okolitými obcami a rekreačnými cieľmi.

ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU:
Na území mesta Považská Bystrica sa nachádza vodná elektráreň, ktorá je v súčasnej dobe súčasťou druhej derivačnej skupiny vodných elektrární na Váhu (Hričov - Mikšová I - Považská Bystrica). Zásobu vody pre špičkovú prevádzku tejto skupiny zaisťuje vodná nádrž Hričov s celkovým obsahom 8,5 milióna m3 vody. Táto skupina elektrární postavená v rokoch 1958-1964 môže dosiahnuť špičkový výkon 170 MW pri prietoku kanálmi 400 m3.s-1  a využíva celkový spád 46,5 m.
Samotná vodná elektráreň Považská Bystrica je kanálového typu a sú v nej inštalované tri agregáty s Kaplanovými turbínami. Každý agregát pracuje so spádom 16,35 - 12,13 m. Inštalovaný výkon je 55,20 MW, priemerná ročná výroba elektrickej energie predstavuje 115,30 GWh.
Výroba elektrickej energie paroplynovým cyklom je zabezpečovaná v podniku Teplo GGE s.r.o., Považská Bystrica. Inštalovaný výkon je 58 MW, s ročnou výrobou 250 GWh. Na území mesta je umiestnená aj 220 kV rozvodňa SEPS, a. s..

ZÁSOBOVANIE PLYNOM:
Územím mesta Považská Bystrica prechádza plynovod Severné Slovensko DN 500, PN 64, ktorý sa napája z tranzitného plynovodu pri trasovom uzávere TU 39 pri Špačinciach (okres Trnava) a VTL plynovod Považský plynovod DN 300, PN 25, ktorý sa napája na medzištátny plynovod DN 700, PN 55 cez prepúšťaciu stanicu pri Červeníku (okres Hlohovec).
Plynovod VTL Severné Slovensko slúži na posilnenie plynovodu DN 300, PN 25, ale aj na priame pripojenie odberateľov, k čomu slúžia prepúšťacie stanice. Cez prepúšťaciu stanicu pri Cingeľovom laze v Považskej Bystrici pokračuje v trase na Zemiansky Kvašov, Rajec a Žilinu.

ZÁSOBOVANIE TEPLOM:
Zásobovanie teplom je dôležitou časťou energetickej výrobno-zásobovacej sústavy ovplyvňujúcej územný rozvoj mesta Považská Bystrica a jeho environmentálnu hodnotu. V meste je vybudovaná sieť centrálneho zásobovania teplom s jedným okruhom:

  • horúcovodný okruh napájaný z Teplo GGEs.r.o.

História závodu na výrobu a dodávku energií ako obslužnej výroby je spojená so vznikom podniku Považské strojárne, pôvodne Československá zbrojovka, účastinná spoločnosť Brno, závod Považská Bystrica v roku 1929. Energetika so svojou výhrevňou patrila spolu s hutnou výrobou medzi prvé výroby Považských strojární.
Ďalšími medzníkmi v histórii energetiky boli roky:
1946 - postavenie prvej teplárne s výrobou elektrickej energie
1962 - uvedenie do prevádzky novej parnej kotolne
1972 - začiatok dodávky tepla pre mesto Považská Bystrica
1981 - uvedenie do prevádzky horúcovodnej kotolne a spaľovne odpadov
1998 - uvedenie do prevádzky systému riadenia energetického hospodárstva na meranie a reguláciu všetkých energií

Súčasnosť - Paroplynový cyklus Považská Bystrica
druhý polrok 2009 - začiatok výstavby
19.11.2010 - prvá dodávka elektriny do distribučnej siete
01.01.2011 - začiatok poskytovania podporných služieb sekundárnej regulácie pre potreby PS
12.01.2011 - začiatok dodávky tepla do verejných rozvodov
07.06.2012 - nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie SIŽP Žilina o uvedení stavby do trvalého užívania
07/2012 - ukončená výstavba nového plynového kogeneračného zdroja v kotolni
03/2013 - začiatok prevádzky zrekonštruovanej protitlakovej turbíny

ZÁSOBOVANIE VODOU:
Pitná voda z SKV Sádočné – Považská Bystrica je akumulovaná vo VDJ Dedovec 2x650 m3 + 300 m3. Z týchto VDJ je zásobované obyvateľstvo v I. tlakovom pásme – územia: Považská Bystrica mesto, Stred,  SNP, NsP a časť Dedovec.
Pitná voda z SKV Sádočné – Považská Bystrica je čerpacou stanicou Zemiansky Kvášov prečerpávaná do VDJ Žadovec 3.000 m3 + 5.000 m3. Z tohto VDJ je dodávaná voda:

  • do VDJ Hliny 2x400 m3 pre sídlisko Hliny a IBVPodhlinie,
  • do VDJ Rozkvet 2x100 m3 pre sídlisko Rozkvet (III. tlakovépásmo),
  • priamo do sídliska Rozkvet (IV. tlakovépásmo),
  • do VDJ Dedovec 2 x 400 m3 pre sídlisko Dedovec (II. tlakovépásmo),
  • do VDJ Dedovec 2 x 150 m3 pre sídlisko Dedovec (III. tlakovépásmo).

Z SKV Považská Teplá – Považská Bystrica je voda akumulovaná vo VDJ Považská Teplá 1.500 m3. Z tohto VDJ je zásobovaná mestská časť Považská Teplá (vrátane UO Vrtižer),  časť Považská Bystrica – Stred, MČ Milochov, UO Považské Podhradie, UO Orlové a obec Plevník-Drienové mimo riešeného územia mesta PovažskáBystrica.
Celá vodovodná sieť v centre mesta je zásobovaná tak, že v prípade výpadku jedného z SKV je voda do vodovodnej siete doplnená z druhého SKV.
Z vodného zdroja Kráľovka je zásobovaná mestská časť Zemiansky Kvašov cez VDJ Zemiansky Kvašov 50 m3 a časť Považskej Bystrice cez starý VDJ 2 x 200 m3.
Z vodného zdroja Bystré je akumulovaná voda do VDJ 2 x 150 m3 Praznov. Z tohto VDJ je zásobovaná mestská časť Praznov, zostatok vody je z ČS Praznov výtlačným potrubím dopravovaný do VDJ 2 x 100 m3 Podmanín a do obce Podmanín, pričom časť vody je využívaná pre zásobovanie Zakvášova.
Z vodného zdroja Šebešťanová je pitná voda cez ČS dopravovaná do VDJ 40 m3, z ktorého je zásobovaná mestská časť Šebešťanová.

KANALIZÁCIA:
Kanalizačná sieť v meste Považská Bystrica bola postupne budovaná od roku 1956 spolu s vodným dielom Nosice, kedy bola vybudovaná aj pôvodná čistiareň odpadových vôd. Od tohto obdobia bola vykonaná rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd v roku 1988 a v období vstupu SR do EU prebehla rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd s ohľadom na podmienky stanovené EU – odstraňovanie dusíkatého znečistenia a fosforu. Všetko za podpory predvstupového fondu ISPA.
Kanalizačná sústava je vybudovaná ako jednotná, okrem častí Hliny, Rozkvet, Dedovec a Stred, kde je vybudovaná aj dažďová kanalizačná sieť. Veľká časť dažďových vôd je odvádzaná jednotnou kanalizáciou do ČOV.
Celkove je sústavu možné charakterizovať ako jednotnú, a to vzhľadom na malý podiel dažďovej kanalizácie. Snahou SVS je vybudovanie delenej kanalizačnej siete pri príprave novej výstavby v jestvujúcich mestských častiach. SVS preberá novú kanalizačnú sieť iba pre odvod a čistenie splaškových vôd.

TELEKOMUNIKAČNÉ ZARIADENIA:
Telekomunikačné a informačné služby majú trhový charakter a rovnako ako aj inde na Slovensku prežívajú búrlivý rozvoj. Územie mesta Považská Bystrica je pokryté telekomunikačnou infraštruktúrou Slovak Telecom a.s., ktorá okrem klasickej pevnej a mobilnej telefónnej linky poskytuje aj možnosť pripojenia k internetu prostredníctvom ADSL.
Najväčším poskytovateľom telekomunikačných služieb v SR je Slovak Telecom a.s.., ktoré prevádzkujú telekomunikačnú sieť pokrývajúcu celé územie SR. Nové územné členenie telefónnej siete je spojené s tvorbou digitálnej siete, ktoré bude 2-stupňové (primárne a sekundárne oblasti). Prechod na túto sieť z doterajšej 3-úrovňovej si vyžiada digitalizáciu koaxiálnych káblov, symetrických káblov a rádioreléových trás, ako aj vybudovanie kostry optických káblov a optických káblov nižších úrovní pre primárne obvody.
Mesto Považská Bystrica je sídlom primárnej oblasti (PO) a patrí do sekundárnej oblasti (SO) Žilina. Primárna oblasť je nižšou organizačnou a územnou jednotkou. Do PO Považská Bystrica patria aj mestá Dubnica nad Váhom a Púchov.
Operátori mobilných telekomunikačných sietí – Orange, a. s., Slovak Telecom, a.s. a O2 a. s., vykrývajú svojou infraštruktúrou celé územie mesta Považská Bystrica. Okrem toho sa na území mesta rozvíjajú Wi-Fi siete (PegoNet, PBNet a pod.). Tiež sa postupne rozvíjajú služby typu “Internet café”.
Aj keď nie sú k dispozícii podrobné údaje o telekomunikačnej a informačnej infraštruktúre na území mesta, je možné predpokladať, že vzhľadom na celoslovenský trend rozširovania e- služieb,  resp. služieb multimediálneho charakteru,  bude “búrlivý” rozvoj informatizácie pokračovať. V tejto súvislosti je potrebné využiť podporu štátu na rozvoj poznatkovej spoločnosti hlavne v oblasti školstva, vrátane podpory systému celoživotného vzdelávania (e- learnig), verejnej administratívy (e-government), zdravotníctva (e-health) a ďalších.

Životné prostredie

Ovzdušie je najvýraznejšie poškodenou zložkou životného prostredia. Znečistené ovzdušie,najmä v dôsledku silného emisno-imisného zaťaženia zo zdrojov znečisťovania, je potenciálnou hrozbou pre zdravie obyvateľstva. Podľa výsledkov meraní sa región Považskej Bystrice nachádza na juhovýchodnom okraji oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe.
Kvalitu ovzdušia mesta Považská Bystrica ovplyvňuje značná členitosť terénu, ktorá podmieňuje nepriaznivé rozptylové podmienky. Reliéf územia Považskej Bystrice  podmieňuje stáčanie všeobecného prúdenia vzduchu do kotlinového územia a do smeru dolín. Pozdĺž doliny Váhu prevláda prúdenie vzduchu od severovýchodu a juhozápadu, no v priemere je tu v 30-40 % dní bezvetrie alebo len veľmi slabá veternosť. Táto situácia sa najviac podieľa na zhoršenom rozptyle škodlivín v ovzduší. Z hľadiska kvality ovzdušia je najviac poškodená centrálna časť územia, kde sa kumulujú negatívne vplyvy dopravy,výroby a bývania spolu s fyzikálnymi faktormi, čím vytvárajú zhoršené podmienky pre život obyvateľstva, flóry a fauny.
Významným zdrojom znečistenia ovzdušia v meste je doprava, v dôsledku ktorej dochádza k veľkému znečisťovaniu ovzdušia oxidmi dusíka, oxidom uhoľnatým a uhľovodíkmi, ako aj k veľkej sekundárnej prašnosti. Prioritnou snahou vo vzťahu k ochrane ovzdušia je znižovanie produkcie exhalátov z cestnej dopravy. Problém sa celospoločensky rieši modernizáciou vozidlového parku, používaním menej škodlivých pohonných hmôt a realizáciou technicko- organizačných opatrení zameraných na zabezpečenie plynulosti dopravy (obchvaty ciest  mimo zastavaného územia, diaľnice).
V tabuľke môžeme sledovať produkciou základných znečisťujúcich látok. Tendenciu narastať majú tuhé emisie, oxid dusíka a oxid uhoľnatý. Klesá iba oxid siričitý. Ministerstvo životného prostredia znižuje emisie v znení rôznych zákonov o ochrane životného prostredia.

Vývoj produkcie základných znečisťujúcich látok v tonách v okrese Považská Bystrica od roku 2001 až 2013

Produkcia v tonách

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

Tuhé emisie

240,7

117,0

406,4

472,0

607,0

570,7

565,4

Oxid siričitý

372,5

220,0

272,2

220,0

273,0

286,0

227,2

Oxid dusíka

199,1

162,0

229,4

222,0

314,0

300,1

270,5

Oxid uhoľnatý

742,0

352,0

807,8

807,0

1 142,0

1 125,5

1 000,5

 

Produkcia v tonách

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Tuhé emisie

570,0

574,7

554,6

602,3

606,3

618,0

Oxid siričitý

225,0

264,2

240,2

81,8

68,2

60,5

Oxid dusíka

268,0

299,3

284,5

196,6

211,7

221,4

Oxid uhoľnatý

1 014,0

1 053,6

1 020,4

912,1

931,9

940,8

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2015

Kvalita povrchových a podzemných vôd vyplýva z charakteru prostredia. Prevažná časť riešeného územia predstavuje silne urbanizovanú krajinu v údolnej riečnej nive. Zdrojmi znečistenia povrchových a podzemných vôd sú najmä priemysel, technická infraštruktúra, ako aj komunálne odpadové vody Považskej vodárenskej spoločnosti, a.s..
V rámci registrovaných zdrojov neexistujú indikácie o závažnom stupni znečistenia podzemných vôd. Prispieva k tomu zrejme fakt, že využívané podzemné vody sú viazané na vody hlbších vrstiev, ktorých infiltračné územia sú mimo expozície znečisťujúcich látok spätých s komunálnym a priemyselným prostredím. Z hľadiska plošného dopadu na  podzemné vody záujmového územia je významným faktorom aj poľnohospodárska výroba.

Kvalita pôdy patrí medzi najvýznamnejšie faktory využívania a rozvoja územia. Medzi hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú environmentálnu funkciu pôd patria najmä zhutňovanie, acidifikácia, neuvážené meliorácie a rekultivácie, nadmerná chemizácia, emisno-imisná kontaminácia a zvyšujúca sa erózia. Znečistenie pôd nad limitné hodnoty jednotlivých kategórií je spôsobené najmä vplyvom emisií z dopravných prostriedkov vo frekventovanom dopravnom koridore, priemyselných exhalátov a z poľnohospodárskych hnojív v minulosti nadmerne používaných.

Ďalšími rizikovými faktormi, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu životného prostredia, sú hluk a vibrácie. Negatívne pôsobia na zdravotný stav ľudí, vyvolávajú poruchy sluchu, psychiky, zapríčiňujú neurózy a tiež spôsobujú predčasné starnutie stavieb a konštrukcií. Významnými líniovými zdrojmi hluku na území sídelného útvaru sú automobilová a železničná a doprava. Bodovými zdrojmi hluku sú výrobné procesy. S ohľadom na predpokladaný ďalší nárast motorizmu možno vo výhľade očakávať ďalšie narastanie nadmerných hlukových hladín. Nepriaznivo sa to prejaví najmä všade tam, kde obytná zástavba nie je situovaná v dostatočnej vzdialenosti od hlavných dopravných ťahov.

Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO)

Z vodohospodárskeho hľadiska je región okresu Považská Bystrica jeden z najdôležitejších na Považí. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že značnú časť územia okresu tvoria CHVO a vodohospodárske oblasti, ktoré je potrebné chrániť z hľadiska tvorby, komunikácie a využitia podzemných vôd. Územia mesta Považská Bystrica sa dotýkajú 2 chránené vodohospodárske oblasti, a to Beskydy – Javorníky a Strážovské vrchy, ktoré v zmysle nariadenia vlády SSR č. 13/67 zo 6. februára 1967 vyžadujú územnú ochranu s prioritou zachovania prirodzenej tvorby akumulácie podzemných vôd.

Územná spolupráca a regionálny rozvoj

Spolupráca s partnerskými mestami

Dohoda o spolupráci medzi mestami Rožnov pod Radhoštěm (ČR) a Považská Bystrica bola podpísaná 22. augusta 1999. Obe mestá tak pristúpili k dohode podporujúcej vzájomné priateľstvo, porozumenie a spoluprácu v hospodárskej, kultúrno-spoločenskej, vzdelávacej, obchodnej i športovej oblasti. Malebné valašské mesto Rožnov pod Radhoštěm je  významným kultúrnym a najmä turistickým centrom ležiacim v srdci Beskýd a Vsetínskych vrchov. Jedným z nosných podujatí partnerských miest Považská Bystrica a Rožnov pod Radhoštem je Bezhraničné valašenie. Tradičným miestom stretnutí je horská chata na hrebeni Javorníkov -Kohútka.
Vedomé si dlhoročnej neformálnej spolupráce medzi hádzanárskymi klubmi pristúpili mestá Zubří (ČR) a Považská Bystrica k uzatvoreniu zmluvy podporujúcej vzájomné priateľstvo, porozumenie a spoluprácu. Dohoda o spolupráci medzi týmito mestami bola podpísaná 4. apríla 2009. Obe mestá tak budú podporovať rozvoj tejto spolupráce najmä medzi základnými školami zameranými na výučbu hádzanej a budú vytvárať podmienky pre kooperáciu  v oblasti športu a školstva, ale aj v oblasti kultúry, záujmových združení, činnosti spolkov a ďalších subjektov, ako i medzi jednotlivými občanmi.


Zmluva o spolupráci so srbským mestom Báčska Palanka bola podpísaná na Mestskom úrade v Považskej Bystrici 28. augusta 2009. Mestá sa zaviazali k vzájomnému rozvoju v hospodárskej, kultúrnej (vytváranie kultúrnych stykov v oblasti hudobnej tvorby, výtvarného umenia a v oblasti ľudovej tvorivosti) i športovej oblasti, ako i v oblasti vzdelávania (organizovanie spoločných kurzov, školení a školských programov) a turistiky. Pri tejto príležitosti srbskí hostia priniesli dar, ktorým bol obraz od insitnej maliarky slovenského pôvodu z ich mesta. Ako protidar dostali obraz vážskej prírody od Jána Rojka.


Dohoda o vzájomnej medzinárodnej spolupráci medzi mestami Holešov (ČR) a Považská Bystrica bola uzatvorená dňa 18. júna 2010. Obe mestá sa dohodli, že budú vytvárať, rozvíjať a prehlbovať priaznivé podmienky pre vzájomne výhodnú hospodársku a obchodnú spoluprácu, budú podporovať výmenu informácií z oblastí ekonomiky, dopravy, životného prostredia, cestovného ruchu, ako aj z iných oblastí činností samospráv, v ktorých je záujem o obojstrannú spoluprácu. Mestá tiež budú podporovať rozvoj kontaktov medzi spoločenskými organizáciami, podnikateľskými subjektmi, školami, záujmovými združeniami a subjektmi tretieho sektora, ako aj medzi jednotlivými občanmi.

Dohoda o vzájomnej spolupráci medzi mestami Sovetsk (Ruská federácia) a Považská Bystrica bola uzatvorená dňa 1. septembra 2012. Obe mestá sa zaviazali vzájomne sa informovať o významných udalostiach verejného a spoločenského života, najmä v oblasti kultúry a športu a na najvýznamnejšie z týchto podujatí pozývať vzájomne svojich zástupcov. Mesto Považská Bystrica a mesto Sovetsk budú svoje partnerstvo propagovať v rámci svojho regiónu a budú sa usilovať o nadväzovanie kontaktov aj na úrovni svojich organizácií, občianskych združení, podnikateľských a ďalších subjektov. Partnerské mestá sa tiež  zaviazali v rámci svojich možností spolupracovať a podporovať spoluprácu v oblasti školstva, kultúry, športu a turizmu a v týchto oblastiach si vymieňať informácie významné z hľadiska lepšieho vzájomného spoznávania sa a ďalšieho upevňovania spolupráce.

Cezhraničná spolupráca

Územie Mesta Považská Bystrica leží na oprávnenom území pre Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2014 – 2020. Pre programové obdobie je oficiálnym názvom programu: Interreg V-A Slovenská republika - Česká republika. Jeho skrátená podoba je: Interreg V-A SK-CZ

Príprava nového programu Interreg V-A medzi Slovenskou republikou a Českou republikou pre programové obdobie 2014 – 2020 začala vo februári 2012. Prípravu zastrešoval riadiaci orgán (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) a národný orgán (Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR). Na príprave nového programu sa podieľali zástupcovia slovenských i českých programových partnerov.

Program vychádza z príslušných nariadení Európskeho parlamentu a Rady zverejnených v Úradnom vestníku EU:

  • NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1303/2013, ktorým  sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č.1083/2006
  • NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1301/2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1080/2006
  • NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1299/2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Základné informácie o programe:

Oprávneným územím, v ktorom bude možné realizovať aktivity sú naďalej oblasti pohraničia na úrovni NUTS III, rozprestierajúce sa na území Slovenskej a Českej republiky. V Slovenskej republike ide o územie Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja a v Českej republike o územia Juhomoravského, Zlínskeho a Moravskosliezkeho kraja.
Program naďalej uplatňuje princíp vedúceho partnera, ktorý ponesie zodpovednosť za realizáciu projektu. Každý vedúci partner musí mať min. jedného cezhraničného partnera. Pri výbere projektov bude naďalej kladený dôraz na pozitívny cezhraničný dopad.
Nové nariadenia stanovujú podmienku splnenia min. troch kritérií spolupráce zo štyroch definovaných, na rozdiel od súčasného programu, kedy stačilo, aby projekt splnil kritéria dve. Platí, že prvé dve kritéria sú povinné. Kritéria spolupráce: spoločná príprava projektu; spoločná realizácia projektu; spoločný personál; spoločné financovanie
K sprísneniu pravidiel došlo i pri naplňovaní ukazovateľov výstupu projektu, ktoré budú stanovené pre každú investičnú prioritu. Každý projekt bude musieť prispieť k ich naplneniu. O finančný príspevok budú môcť žiadať verejnoprávne, neziskové organizácie alebo podnikateľské subjekty. Pre každú prioritnú os bude spresnený zoznam oprávnených žiadateľov.

Tematické zameranie programu:

Cieľom programu je prostredníctvom spoločných cezhraničných projektov riešiť spoločné výzvy prihraničných regiónov. Program je zameraný na nasledujúce oblasti:

  • podpora investovania podnikov do výskumu a inovácií a vytváranie prepojenia a synergií medzi podnikmi, centrami výskumu a vývoja a vysokoškolským vzdelávacímprostredím;
  • investície do vzdelávania, odbornej prípravy a školení za účelom získavania zručností a celoživotného vzdelávania, a to vypracovaním a naplňovaním spoločných programov vzdelávania, odbornej prípravy a školení;
  • zachovanie, ochrana, propagácia a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva; ochrana a obnova biologickej rozmanitosti, ochrana a obnova pôdy a podpora ekosystémových služieb, vrátane siete NATURA 2000 a ekologickejinfraštruktúry;
  • podpora právnej a správnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi ainštitúciami.

Finančný rámec programu:
Rozpočet programu predstavuje 90 mil. EUR z prostriedkov ERDF.
Výška dotácie bude max. 85 % z celkových oprávnených výdavkov projektu.

 

III. SWOT analýza

Silné stránky

Geografické danosti

 

  • Výhodná geografická poloha pre rozvoj bývania, priemyslu a služieb
  • Paneurópsky dopravný koridor V. - Vetva: Bratislava – Žilina –Užhorod
  • Prírodný potenciál vhodný na rozvoj cestovného ruchu (cykloturistika, horská, vodná, kúpeľná turistika)

Ľudské zdrojea bývanie

  • Priaznivá veková skladba obyvateľstva
  • Rast počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov
  • Pokles počtu obyvateľov zo ZŠ vzdelaním
  • Vysoký podiel zamestnanosti v sekundárnom sektore (priemysel a stavebníctvo)
  • Rast zamestnanosti v terciárnom sektore
  • Nižšia miera nezamestnanosti v porovnaní so SR

Ekonomika

  • Veľký počet súkromných podnikateľov
  • Postupný rozvoj zahraničných investorov a PZI (priamych zahraničných investícií)
  • Výrazný rozvoj stavebnej produkcie
  • Stabilná finančná situácia mesta – vyrovnaný rozpočet mesta na roky 2016 - 2018
  • Existencia inštitúcie pre poradenské služby podnikateľom a MSP

Občianska vybavenosť

  • Široký systém vzdelávacích inštitúcií (17 MŠ, 7 ŠJ, 2 ZUŠ, 1 CVČ, 9 ZŠ, 2 SOU, 4 SOŠ, 1 gymnázium)
  • Existencia kultúrnych zariadení okresného významu
  • Sieť kultúrnych domov v každej mestskej časti
  • Vlastné športové kluby a zariadenia mesta
  • Kvalitný systém a sieť sociálnych služieb mesta (Opatrovateľská služba, Denné centrum pre seniorov, Zariadenia pre seniorov, Krízové centrum ochrany a podpory obetí násilia)

Cestovný ruch

  • Bohatá tradícia v oblasti športu
  • Existencia kúpeľných stredísk v širšom okolí
  • Atraktívne prírodné prostredie v okolí mesta
  • Existencia kultúrno-historických objektov
  • Dobrá dopravná dostupnosť
  • Ubytovacie a stravovacie zariadenia priamo v meste
  • Turistická informačná kancelária

Infraštruktúra

  • Dobrá poloha dopravnej infraštruktúry pri medzinárodnom koridore č.V.
  • Dôležitá vodohospodárska úloha regiónu
  • Takmer dobudované verejné vodovody
  • Dobré pokrytie energetickou sieťou
  • Rozvoj informačnej a telekomunikačnej infraštruktúry

Životné prostredie

  • Zlepšovanie stavu ŽP
  • Kontajnery na triedený odpad
  • 7 zberných dvorov a miest v meste a v mestských častiach
  • Pokles produkcie nebezpečných odpadov 
  • Zachované prírodné prostredie (CHKO, NPR, PR), s možnosťou využitia pre turizmus (športový, vidiecky, ekologický, cestovný ruch)

Slabé stránky

Geografické danosti

  • Náročné prírodné podmienky pre ďalší rozvoj dopravy a technickej infraštruktúry
  • Nedostatočná ponuka (atraktivita) mesta vo vzťahu k jeho užšiemu a širšiemu spádovému územiu
  • Nedostatočne využitý prírodný potenciál pre oddych, rekreáciu a cestovný ruch

Ľudské zdroje a bývanie

  • Negatívna migrácia obyvateľstva
  • Nepriaznivý populačný trend –nízka pôrodnosť
  • Stále vysoké percento obyvateľov zoZŠ vzdelaním
  • Nedostatok kvalifikovaných robotníckych profesií
  • Vyššia nezamestnanosť žien
  • Vysoký podiel nezamestnaných vo veku 50-54 rokov
  • Nedostatočná kvalita verejných priestorov na sídliskách

Ekonomika

  • Zastaraná technologická základňa, nízka úroveň inovácie produktov
  • Vysoká koncentrácia v odvetviach strojárskeho priemyslu
  • Nedostatočný rozvoj výrobných služieb a dodávateľských firiem
  • Nedostatočný rozvoj terciárneho a kvartérneho sektora

Občianska vybavenosť

  • Neuspokojivý technický stav a vybavenie budov vzdelávacích inštitúcií.
  • Nedostatok financií na údržbu a vybavenie škôl
  • Nevyhovujúci technický stav objektov niektorých kultúrnych, športových a sociálnych zariadení
  • Absencia vlastných priestorov pre expozičnú časť Vlastivedného múzea
  • Nevyužitý kultúrnohistorický potenciál mesta
  • Alarmujúci stav zdravotných zariadení a poskytovaných zdravotných služieb

Cestovný ruch 

  • Nedostatok a zlá technická kvalita ubytovacích a stravovacích zariadení
  • Zlý technický stav kultúrno-historických objektov
  • Nedostatočná ponuka atraktívnych produkto v CR
  • Nedostatočne využitý potenciál v CR
  • Výrazná sezónnosť v CR
  • Slabá propagácia CR na Slovensku aj vzahraničí
  • Chýba spolupráca subjektov v CR

Infraštruktúra

  • Časté dopravné obmedzenia hlavne na diaľnici
  • Zlý stavebný a technický stav väčšiny ciest a železničných tratí
  • Nedobudovaná kanalizačná sieť
  • Znečistenie vôd komunálnymi odpadovými vodami
  • Zastarané čistiace zariadenia vôd
  • Nedostatočný prístup obyvateľov k internetu

Životné prostredie

  • Znečistené ovzdušie-Tepláreň
  • Absencia miestnej monitorovacej stanice ovzdušia
  • Nadmerný hluk a prašnosť v meste v dôsledku tranzitnej dopravy
  • Naplnenosť skládky TKO
  • Nedostatok kapacít na triedenie a zhodnocovanie odpadu
  • Nedostatočné využívanie biologického odpadu
  • Absencia zariadení ochrany prírody v CHKO

Příležitosti

Geografické danosti

  • Zlepšenie dostupnosti mestana regionálnej, národnej a tiež medzinárodnej úrovni
  • Rozvoj multimodálneho koridoru európskeho významu V. vďaka diaľnice D1 a železničnej trate 120
  • Rozvoj cezhraničnej spolupráce
  • Zlepšenie vzťahov a atraktivity mesta pre svoje užšie aj širšie zázemie

Ľudské zdrojea bývanie

  • Rast pracovných príležitostí
  • Podpora celoživotného vzdelávania
  • Dokončenie vzdelania u častí obyvateľstva
  • Podpora vzdelávania a zamestnania rizikových skupín obyvateľov
  • Výstavba nájomných bytov pre mladé rodiny

Ekonomika

  • Využitie areálov bývalých Považských strojární pre potreby priemyselného a technologického centra
  • Využitie inovatívneho potenciálu univerzít v Žiline a Trenčíne
  • Zlepšenie oblasti marketingu mesta
  • Blízkosť automobilových závodov – subdodávateľské aktivity
  • Možnosti vytvárania klastrov
  • Rozvoj aplikácie IT v priemysle a službách
  • Vytvorenie nových pracovnýchmiest, hlavne v MSP

Občianska vybavenosť

  • Dostavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry
  • Dobudovanie kanalizácie a pripojenie na verejný vodovod každej domácnosti
  • Dobudovanie občianskejvybavenosti v periférnych častiach mesta
  • Zvýšenie kvality bývania, dobudovanie bytového fondu
  • Využitie eurofondov a iných zdrojov na modernizáciu a skvalitnenie služieb v oblasti kultúry, športu a sociálnej starostlivosti

Cestovný ruch

  • Rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu: športový a dobrodružný CR (turistika, cykloturistika, dobrodružné a vodné športy), ekologický CR (v chránených územiach), vidiecky CR, kultúrny CR
  • Výstavba strediska outdoorových aktivít (Manínska tiesňava, Považská Teplá, resp. areál koridoru pri Váhu)
  • Využitie areálu priehrady Nimnica, ako aj lokality Vŕbie na vodné športy
  • Vytvorenie mikroregiónu / združenia CR
  • Rekvalifikácia obyvateľstva zameraná na zvyšovanie kvality služieb vCR
  • Využitie tranzitu dopravy cez mesto
  • Lepšia propagácia CR v médiách na Slovensku aj v zahraničí

Infraštruktúra

  • Využitie Vážskej vodnej cesty
  • Vytvorenie integrovanéhosystému prímestskej dopravy
  • Vybudovanie verejného obchodného prístavu na rieke Váh
  • Vybudovanie nových parkovísk, parkovacích budov,podzemných parkovísk

 

Životné prostredie

  • Zlepšenie a udržanie stavu ŽP - odstránenie zdrojov znečistenia
  • Zabezpečenie likvidácie, resp. recyklácie komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu, triedeného odpadu apod.
  • Zachovanie charakteru CHKO, s možnosťou širšieho využitia pre CR
  • Využívanie obnoviteľných zdrojov energie
  • Dobudovanie mestskej zelene
  • Zvýšenie využiteľnosti alternatívnych zdrojov energie

Hrozby

Geografické danosti

  • Zvýšenie konkurenčného prostredia medzi mestami stredného Považia
  • Nedostatočné využitie výhodnej dopravnej polohy a izolácia mesta od rozvojových trendov
  • Zhoršenie vzťahov so zázemím, neschopnosť uspokojovať zvýšený dopyt po nadregionálnych službách

Ľudské zdrojea bývanie

  • Odchod čerstvých absolventov a mladých všeobecne za prácou mimo mesto a okres
  • Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily (učňovské vzdelanie)
  • Ďalšie starnutie obyvateľstva = regresívny typ populácie

Ekonomika

  • Vysoké úverové zaťaženie podnikov
  • Nedostatok finančných prostriedkov na inovácie
  • Rast zadlženosti podnikov – veľká fluktuácia firiem, hlavne malých a stredných podnikov
  • Rastúca konkurencieschopnosť ostatných miest v regióne
  • Pomalé zavádzanie moderných informačných systémov
  • Málo účinné programy zamerané na trh práce
  • Ubúdanie zahraničných investícií
  • Odchod veľkých spoločností a investorov = zvýšenie nezamestnanosti

Občianska vybavenosť

  • Zanedbanie rekonštrukcií a pravidelnej údržby miestnych komunikácií
  • Nezískanie finančných prostriedkov na zlepšenie kvality služieb v oblasti kultúry, športu a sociálnej starostlivosti
  • Nedostatok voľných miest v zariadeniach pre dospelých v dôsledku zvyšovania počtu obyvateľov nad 60 rokov
  • Zníženie počtu kultúrno-spoločenských podujatí, športových akcií v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov

Cestovný ruch

  • Negatívny postoj obyvateľstva k rozvoju CR
  • Nezáujem subjektov združovaťvsava spoločne pracovať na rozvoji CR regiónu
  • Zánik malých podnikov poskytujúcich ubytovacie či stravovacie služby
  • Vysoká konkurencia okolitých miest a obcí s lepšou propagáciou CR
  • Namiesto spolupráce na všetkých úrovniach (propagácia, poskytovanie služieb, a pod.) neustále prehlbovanie rivality a regionálnych rozdielo
  • Znižovanie počtu návštevníkov, počtu prenocovaní a ďalších ukazovateľov CR
  • Znižovanie atraktívnosti mesta z hľadiska CR, zlé hodnotenia návštevníkov
  • Úpadok ostatných pridružených odvetví hospodárstva naviazaných na CR

Infraštruktúra

  • Nízke využitie potenciálu tranzitnej dopravy, hlavne cestnej a koľajovej
  • Zhoršovanie technického stavumiestnych komunikácií, zanedbanie letnej a zimnej údržby
  • Zvyšujúci sa počet motorových vozidiel a nedostatok voľných parkovacích miest – negatívny vplyv na mestskú zeleň a život na sídliskách všeobecne

Životné prostredie

  • Nedostatok finančných zdrojov na zlepšovanie stavu ŽP, udržiavanie turistických chodníkov apod.
  • Staré ekologické záťaže a nárast nových z tranzitnej dopravy (hluk, emisie, prašnosť)
  • Nárast množstva vyprodukovaných a dovážaných odpadov
  • Zánik významných lokalít chránených území, rastlín a živočíchov, endemitov a reliktov
  • Zhoršenie zdravotného stavu obyvateľstva - zlá životospráva, nové choroby, zlá zdravotná starostlivosť

IV. Návrhová část

Strategická vize

Vízia:

Vízia je dlhodobá prognóza rozvoja Mesta Považská Bystrica založená na predstavivosti, skúsenosti, intelektuálnej a odbornej úrovni obyvateľov mesta, resp. jej predstaviteľov a odborných  poradcov v oblasti sociálneho a ekonomického rozvoja. Opiera sa o súčasné trendy vývoja spoločnosti, interpretované prostredníctvom existujúcich medzinárodných, národných (Národná stratégia regionálneho rozvoja SR), regionálnych (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky  2013- 2023) a lokálnych (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Považská Bystrica na roky 2007 – 2013) dlhodobých a strednodobých koncepcií, stratégií a programov  prierezového a odvetvového charakteru.
Vízia mesta predstavuje také predpokladané usporiadanie jeho funkčných prvkov, ktoré bude rešpektovať jednak súčasné chápanie ich predpokladaného vývoja, čo sa týka správnosti ich rozsahu, obsahu a vzájomných vzťahov, ako aj zamýšľané role a postavenie jednotlivých účastníkov formulovania vízie a to či už v širšom ako aj užšom chápaní.
Treba priznať, že proces formulovania vízie je do značnej miery založený na subjektívnych názoroch jej konceptorov, avšak jednou z funkcií PRM je argumentačne podporiť navrhovanú víziu tak, aby mohla byť racionálnym spôsobom akceptovateľná jej príjemcami nielen v rámci mesta, ale aj regiónu a štátu. Na základe uvedených bola sformulovaná nasledovná vízia mesta:

„V roku 2022 bude mesto Považská Bystrica súčasťou strednopovažského regionálneho systému osídlenia s efektívnym zapojením do jeho medzisídelnej deľby práce. Zlepšená dostupnosť a mobilita obyvateľstva spôsobí, že hospodárska základňa mesta bude hlavne vo sfére služieb zabezpečovaná centrami vybavenosti regionálneho významu v rámci celého skupinového systému osídlenia. Významnými rozvojovými lokalitami budú priestory v tesnom dotyku nástupov na dopravné trasy celoštátneho a medzinárodného významu. V Považskej Bystrici pôjde o centrálnu mestskú zónu a jej predĺženie do zóny Sihoť nachádzajúcej sa na ostrove medzi Hričovským kanálom a starým korytom Váhu. V týchto priestoroch sa budú nachádzať centrá vybavenosti trhových, netrhových a výrobných služieb, ako sú obchod, kultúra, vzdelávanie, cestovný ruch, voľný čas, gastronómia, administratíva, veda, výskum a inovácie. Časť týchto aktivít bude zacielená na klientelu z tranzitnej cestnej a koľajovej dopravy v európskom dopravnom koridore č. V.
Obyvatelia Považskej Bystrice budú vzdelanejší, bohatší, zdravší, zodpovednejší, budú dlhšie žiť, budú dbať o zdravý životný štýl, zdravé životné prostredie a aktívny oddych. Nezamestnanosť sa zníži vďaka prispôsobeniu vzdelávacieho systému k potrebám trhu práce  a aktívnym opatreniam zamestnanosti mestského úradu. Všetci obyvatelia mesta budú mať ideálne  podmienky  na  trávenie   voľného   času   v nových,   rekonštruovaných   kultúrnych  a športových zariadeniach, budú môcť navštevovať podujatia a akcie na vysokej úrovni. Starí ľudia, rizikové skupiny obyvateľov a iné marginalizované skupiny obyvateľov budú zabezpečení kvalitnými sociálnymi zariadeniami a sociálnymi službami mesta.
Sídelné útvary tvoriace Považskú Bystricu sa budú rozvíjať v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, čo znamená hlavne dobudovaný systém environmentálnej infraštruktúry, šetrný prístup k prírodným zdrojom, vrátane ochrany pôdneho fondu a uplatňovanie energeticky úsporných spôsobov bývania a výroby, ochrany biodiverzity krajiny. Významné miesto bude mať skvalitňovanie bytového fondu, jednak lepším napojením na energetickú       a environmentálnu infraštruktúru ako aj IKT. Zvýšený význam budú mať verejné priestory s preferenciou pešej dopravy, ktoré budú v ťažiskových priestoroch prekryté do formy peších galérií zahŕňajúcich obchodné, stravovacie, kultúrne a iné významné aktivity. Významné miesto bude mať využitie prírodných prvkov územia. Moderné zobytňujúce a produkčné aktivity budú lokalizované do atraktívnych priestorov pri rieke Váh, ktorej potenciál sa zhodnotí prostredníctvom vyčistenia Nosickej priehrady, ako aj úpravou a rozvojom brehových priestorov Váhu na území mesta Považská Bystrica.
Ekonomika Považskej Bystrice nadviaže na tradíciu v oblasti strojárenského priemyslu predovšetkým rozvojom terciárneho a kvartérneho sektora. Zapojením sa do automobilového a elektrotechnického klastra sa v meste rozvinie nie len oblasť výrobných služieb, ale aj nadväzujúce finančné, právne, manažérske a logistické služby. S rastom miery sofistikovanosti vlastnej výroby ako aj organizácie výrobného procesu sa rozvinú aj aktivity na generovanie inovácií, transfer technológií, vedu a výskum. Významne sa rozvinú aktivity vzdelávania, pričom škála vzdelávacích aktivít sa doplní aj o vysokoškolské štúdium – vysunuté pracovisko vysokej školy, resp. vzdelávanie tretieho veku. V meste Považská Bystrica sa vytvorí centrum vedy, výskumu a vzdelanosti regionálneho významu.
Nevyhnutnou podmienkou zvyšovania konkurencieschopnosti je rozvoj kreativity, a to nie len  u mladej generácie. S tým súvisí aj rozvoj poznatkovej spoločnosti vrátane kultúry a športu. Vybudované budú moderné zariadenia kultúry (galéria, múzeum, a iné), vzdelanosti (knižnica a iné) a športu (areál vodných športov na Váhu, rekreačná zóna Vŕbie, lesopark kalvária a pod.). Prírodný potenciál mesta bude využitý celou škálou aktivít cestovného ruchu, pri rešpektovaní environmentálnych limitov. Vďaka lepšej propagácii cestovného ruchu mesta v regionálnych, celoštátnych a zahraničných médiách sa zvýši počet návštevníkov a turistov, ktorí budú generovať zvýšenie príjmov miestnych podnikateľov ako aj mesta.“

Globálny cieľ:

Globálnym cieľom pre hospodársky a sociálny rozvoj mesta je zvýšiť konkurencieschopnosť a atraktivitu  mesta  ako  moderného  hospodárskeho,  sociálneho,  kultúrneho,  športového     a v neposlednom rade turistického centra stredného Považia prostredníctvom zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja hospodárstva, zlepšenia životných podmienok svojich obyvateľov a zvýšenia ochrany zložiek životného prostredia a krajiny.

Naplnenie globálneho cieľa stratégie spočíva vo využití:

  • Medzinárodného a nadregionálneho polohového potenciálu mesta v priestore medzi Trenčínom a Žilinou na trase multimodálneho dopravného koridoru európskeho významu
  • Regionálneho polohového potenciálu, kde Považská Bystrica plní nasledovné funkcie:
    • Z hľadiska urbanistického a územnoplánovacieho plní funkciu centra ťažiska osídlenia 2. kategórie v zmysle kategorizácie KURS 2001, t. j. je cieľom dochádzky za prácou a službami trhového a netrhového charakteru
    • Z hľadiska regionálneho rozvoja plní funkciu Inovačného pólu rastu v zmysle kategorizácie NSRR, t. j. je „motorom“ hospodárskeho rozvoja regionálneho významu a mala by významne prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti

 

Opatření a aktivity

1.PRIORITNÁ OBLASŤ - HOSPODÁRSKA:

Strategický cieľ 1.1: Rozvoj inovácií a podnikateľského prostredia

  • Vytvoriť ideálne prostredie pre rozvoj malého a stredného podnikania (MSP)
  • Mobilizácia podnikania s inovačným potenciálom a vysokou pridanou hodnotou
  • Podpora synergií a partnerstiev podnikateľského sektora a výskumných inštitúcií
  • Podpora verejno-súkromných partnerstiev (PPP)
  • Strojárenská štvrť - vybudovanie obchodného centra
  • Budovanie priemyselného parku Považská Teplá a prilákanie investorov
  • Budovanie podnikateľských inkubátorov ako nástroja, prostredníctvom ktorého možno podporiť hlavne začínajúce podniky 

Strategický cieľ 1.2: Rozvoj infraštruktúry

  • Dopravná infraštruktúra – rekonštrukcia miestnych komunikácií a budovanie nových, budovanie nových parkovacích miest, rozvoj mestskej hromadnej dopravy, podpora nemotorovej dopravy
  • Technická infraštruktúra – dobudovanie vodovodu a kanalizácie v okrajových častiach mesta, modernizácia zásobovania teplom, zvýšenie napojenosti firiem a domácností na širokopásmový internet, modernizácia IKT samosprávy
  • Občianska vybavenosť – rekonštrukcia a modernizácia budov v správe mesta a mestských organizácií hlavne v oblasti školstva, kultúry, športu a sociálnych služieb, rozvoj nájomného bývania alebo núdzového bývania pre sociálne slabšie rodiny
  • Verejné priestranstvá – revitalizácia vnútroblokov, údržba existujúcej a výsadba novej verejnej zelene, čistenie a údržba verejných priestranstiev, rekonštrukcia a rozvoj centrálnej mestskej zóny (CMZ)

Strategický cieľ 1.3: Rozvoj cestovného ruchu

  • Skvalitnenie služieb cestovného ruchu a tvorba komplexných produktov cestovného ruchu (rozvoj športu a športového cestovného ruchu, ekologického a kultúrneho cestovného ruchu - turistické trasy, cyklotrasy, športové centrum, využitie kultúrno-historických objektov)
  • Zlepšenie manažmentu a marketingu CR na nadregionálnej a medzinárodnej úrovni
  • PR (public relations) – práca s verejnosťou: aktívna komunikácia v oblasti CR, zisťovanie verejnej mienky, potrieb návštevníkov a následné prispôsobenie služieb
  • Environmentálna certifikácia služieb cestovného ruchu
  • Ochrana a skvalitňovanie prírodného bohatstva ako potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu
  • Rozvoj ekologického cestovného ruchu v chránených oblastiach

2. PRIORITNÁ OBLASŤ –SOCIÁLNA:

Strategický cieľ 2.1: Rozvoj ľudských zdrojov

  • Zvýšenie kvalifikácie ľudských zdrojov - vzdelávanie a informatizácia obyvateľov mesta
  • Podpora celoživotného vzdelávania
  • Podpora vytvárania udržateľných pracovných miest v malých a stredných podnikoch, podpora SZČO a zakladanie nových podnikov
  • Podpora zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom priemysle
  • Sociálne začlenenie a integrácia marginalizovaných skupín

Strategický cieľ 2.2: Rozvoj školstva

  • Skvalitnenie predprimárneho a primárnehov zdelávania
  • Podpora atraktívnosti odborného vzdelávania
  • Harmonizácia školských zariadení základného vzdelávania
  • Doplnenie materských škôl, predovšetkým posledného ročníka
  • Doplnenie učební stredoškolského vzdelávania všeobecného aj odborného zamerania
  • Spolupráca v oblasti výskumu a vzdelávania

Strategický cieľ 2.3: Rozvoj zdravotníctva a sociálnej infraštruktúry

  • Podpora rekonštrukcie a doplnenia kvalitných zdravotníckych služieb a zariadení
  • Doplnenie chýbajúcich sociálnych zariadení denného aj týždenného typu
  • Doplnenie zariadení sociálno-právnej kurately a ochrany
  • Zabezpečovanie kvalitných verejných služieb v oblasti sociálnej politiky a zdravotníctva

Strategický cieľ 2.4: Rozvoj kultúry a športu

  • Budovanie a rekonštrukcia zariadení pre športové a rekreačné účely
  • Koordinácia ponuky kultúrnych a športových aktivít a marketingová práca
  • Podpora a rozvoj kreatívneho a športového talentu
  • Podpora kultúrneho a športového vyžitia a trávenia voľného času obyvateľov

 3. PRIORITNÁ OBLASŤ –ENVIRONMENTÁLNA:

Strategický cieľ 3.1: Rozvoj ochrany prírody a krajiny

  • Zvýšiť povedomie obyvateľov o prírodnom bohatstve okolitej krajiny
  • Zlepšenie situácie v oblasti ochrany ovzdušia
  • Podpora ochrany prírody a krajiny priamymi aj nepriamymi prostriedkami
  • Obnova, zachovanie a posilnenie biologickej diverzity

Strategický cieľ 3.2: Rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie

  • Využívanie obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a výrobu elektrickej energie nielen pre mestské a verejné budovy, ale aj pre malé a stredné podniky.
  • Využitie obnoviteľných zdrojov energie v tepelnom hospodárstve
  • Zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania OZE v mestských budovách a zariadeniach

Strategický cieľ 3.3: Rozvoj odpadového hospodárstva

  • Zefektívnenie odpadového hospodárstva v oblasti spracovania TKO, prostredníctvom výstavby zariadenia na zhodnocovanie odpadov
  • Likvidácia a zhodnocovanie drobného stavebného odpadu, nebezpečného odpadu, biologického odpadu a odpadu z priemyselných prevádzok
  • Efektívny separovaný zber odpadu (papier, plasty, sklo) a ich recyklácia
  • Zvýšenie povedomia obyvateľov (osvetová činnosť) o separovanom zbere odpadov

Strategický cieľ 3.4: Rozvoj environmentálnej infraštruktúry

  • Dobudovanie a rekonštrukcia kanalizácie a ČOV v okrajových mestských častiach
  • Regulácia tokov, protipovodňová ochrana Galanovec, Domanižanka
  • Zlepšenie situácie v oblasti vodného hospodárstva
  • Napojenie všetkých obyvateľov na verejnú kanalizačnú sieť a eliminovať ekologické škody spôsobené domácimi žumpami a septikmi

4. PRIORITNÁ OBLASŤ – MIESTNA SAMOSPRÁVA

Strategický cieľ 4.1: Skvalitnenie činností a služieb MsÚ

  • Rozvoj elektronických služieb v miestnej samospráve
  • Kontinuálne vzdelávanie zamestnancov MsÚ
  • Zlepšenie komunikácie s verejnosťou (PR), zohľadnenie verejnej mienky pri tvorbe konceptov rozvoja mesta
  • Zvýšenie bezpečnosti v meste: udržiavanie verejného poriadku – skvalitnenie služieb mestskej polície, ochrana pred požiarmi, civilná ochrana
  • Skvalitnenie ostatných mestských služieb: cintorínske a pohrebné služby, miestne médiá (Považskobystrické noviny, PX Centrum apod.)

Strategický cieľ 4.2: Rozvoj spolupráce

  • Budovanie efektívnych systémov pre regionálnu a miestnu samosprávu.
  • Rozvoj spolupráce na regionálnej, nadregionálnej, resp. medzinárodnej úrovni
  • Podpora verejno-súkromných partnerstiev pre realizáciu rozvojových zámerov
  • Rozvoj spolupráce s partnerskými mestami a cezhraničnej spolupráce všeobecne
  • Územná spolupráca s okolitými sídlami

Strategický cieľ 4.3: Trvalo udržateľný rozvoj mesta

  • Pravidelná aktualizácia PRM mesta a Projektového zásobníka mesta
  • Tvorba plánov rozvoja pre jednotlivé sektory (CR, odpadové hospodárstvo, životné prostredie a pod.) a ich pravidelná aktualizácia
  • Vyčlenenie finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektov z EŠIF
  • Zabezpečovať všetky úlohy v kompetencii (originálnej aj prenesenej) mesta a MsÚ vyplývajúce zo zákona na najvyššej úrovni
  • Zabezpečiť atraktivitu mesta nie len z hľadiska CR, ale aj trvalého bývania

 

Podpora a realizace programu

Realizačná časť nadväzuje na programovú časť vo väzbe na strategické ciele a navrhnuté projektové zámery. Realizačná časť obsahuje popis úloh jednotlivých partnerov, popis inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia, popis komunikačnej stratégie k jednotlivým cieľovým skupinám a systém monitorovania a hodnotenia.

Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie

Zabezpečenie realizácie a naplnenia Programu rozvoja Mesta Považská Bystrica na roky 2016 – 2022 bude dosiahnuté koordinovaným a širokospektrálnym pôsobením všetkých zainteresovaných cieľových skupín v meste v kombinácii s využitím schopností a skúseností všetkých zodpovedných osôb.
Projekty možno uskutočňovať vlastnými silami mesta alebo za pomoci externistov. Práve prepojenie interných a externých nositeľov projektov urýchli proces realizácie stratégie, resp. môže prebiehať paralelne realizácia viacerých projektov naraz.
Riadiacim orgánom PRM na úrovni mesta je mestské zastupiteľstvo. Mestské zastupiteľstvo si môže zriadiť komisie ako svoje poradné orgány. Vo vzťahu k realizácii PRM mestské zastupiteľstvo berie na vedomie návrh strategickej časti dokumentu, schvaľuje celý dokument PRM a každoročne schvaľuje vyhodnotenie jeho plnenia, taktiež schvaľuje spolufinancovanie jednotlivých projektov financovaných z doplnkových zdrojov financovania a z prostriedkov rozpočtu mesta. Mestské zastupiteľstvo v rámci hodnotenia PRM schvaľuje každoročne hodnotiace a monitorovacie správy, rozhoduje o zmenách a aktualizácii programu.
Výkonným orgánom pre prípravu a realizáciu rozvojových projektov a aktivít PRM je  mestský úrad, mestom riadené inštitúcie mesta a vybraní partneri projektov. Orgány zodpovedajú za systém riadenia PRM a v prípade čerpania pomoci EÚ a dotácií i za systém riadenia pomoci, čerpanie dotácií a použitie úverových zdrojov.

Komunikačná stratégia 

V meste je zabezpečený plynulý tok informácií a zabezpečenie činností potrebných pre realizáciu PRM, ako aj činností v rámci projektového cyklu na úrovni jednotlivých projektov, vrátane procesov s externými subjektmi (príprava projektovej dokumentácie, príslušné povolenia, proces verejného obstarávania, dodávky služieb, tovarov a stavebných prác) a prípravu žiadostí o doplnkové zdroje financovania.
Hlavným cieľom komunikačnej stratégie je komunikácia s občanmi a dosiahnutie stavu, aby bol každý občan o všetkých súvislostiach, ktoré pre neho z PRM a jeho realizácie vyplynú, informovaný včas, v dostatočnom rozsahu a primeranou formou. Podstatný a hlavný nástroj komunikácie mesta okrem úradnej tabuli na MsÚ predstavuje webová stránka mesta (http://www.povazska-bystrica.sk/)so sprievodnými komunikačnými kanálmi: miestne noviny, sociálne siete, verejné zasadnutia zastupiteľstva a pod..
Už v prípravnej fáze nového PRM bol v rámci komunikačnej stratégie zrealizovaný dotazníkový prieskum verejnej mienky. Zisťoval sa názor obyvateľov na súčasný stav, ako aj na možnosti dalšieho rozvoja mesta. Výsledky prieskumu boli zohľadnené a zakomponované do strategickej a do programovej časti PRM.

Monitorovanie a hodnotenie

Monitorovanie plnenia programu rozvoja bude stálym a dlhodobým procesom zameraným na sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien pomocou vybraných ukazovateľov, cieľom ktorého bude získavanie informácií o skutočnom plnení opatrení zameraných na zmenu  negatívneho vývoja, resp. o potrebe zmeniť ich výber alebo spôsob realizácie.
Proces monitorovania PRM sa vykonáva systematicky a priebežne počas celého trvania PRM až do ukončenia jeho platnosti a to na úrovni projektov (základným prvkom monitorovania je projekt), na úrovni programu sa pripravuje súhrnná monitorovacia správa za príslušný rok. Vstupnými údajmi pre monitorovanie sú údaje z plánovaných a dosiahnutých ukazovateľov výstupu, výsledku a dopadu jednotlivých projektov (uvedené v jednotlivých akčných plánoch v Programovej časti PRM). Výstupom monitorovania je monitorovacia správa za príslušný rok schválená v mestským zastupiteľstvom.
Proces hodnotenia sa vykonáva na úrovni PRM systematicky a priebežne počas celého trvania programu. Proces hodnotenia z hľadiska jeho vykonávania je rozdelený na strategické a operatívne hodnotenie.
Operatívne hodnotenie
sa zakladá predovšetkým na každoročnom hodnotení - vyhodnotenie PRM bude prebiehať v zmysle platnej legislatívy o podpore regionálneho rozvoja každoročne hodnotiacou  správou  a  monitorovacou  správou,  ktoré  prejdú  schvaľovacím  procesom      v mestského zastupiteľstva. Výstupom hodnotenia je hodnotiaca správa za príslušný rok schválená mestským zastupiteľstvom, ktorá hodnotí pokrok k dosiahnutiu stanovených cieľov jednotlivých prioritných oblastí. Vstupnými údajmi pre prípravu operatívneho hodnotenia sú výsledky monitorovania - monitorovacie správy jednotlivých projektov realizovaných v rámci programu. Hodnotiace a monitorovacie správy PRM sú podkladom pre rozhodnutia orgánov (mestské zastupiteľstvo, primátor mesta) pri riadení realizácie programu s účelom dosiahnuť žiaduci pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov jednotlivých prioritných oblastí PRM.